Profil školy

Základná škola v Častej existovala najprv ako Rímskokatolícka ľudová škola už v roku 1593, ako to dosvedčuje dekrét kráľa Rudolfa z 3. augusta 1593. Kedy bola založená, presne nevieme.
V 13. - 15. storočí bývali učiteľmi na takýchto školách kňazi. Ale už od polovice 15. storočia v nich pôsobia i svetskí učitelia. Správcom školy bol tiež kňaz. Až v r. 1920, kvôli nariadeniu vrchnosti, sa stal správcom častianskej školy učiteľ František Strelka.

Základným vyučovacím jazykom bola spočiatku latinčina. V období maďarizácie sa podľa zákona z r. 1879 vyučovalo zasa po maďarsky.

Do dedinskej školy chodilo 10 až 30 žiakov, ktorí platili školné spravidla jeden zlatý. Učiteľ dostával plat podľa možností a miestnych zvyklostí od štyroch do dvadsať zlatých.

Nie od každého žiaka sa v minulosti očakávalo, že sa naučí čítať a písať. Zvládnutie dnes bežných zručností bolo predpokladom pre remeselnú činnosť a u detí z roľníckych rodín pre vymanenie sa z poddanstva a smerovanie na povolanie kňaza, učiteľa, úradníka.

Meštianska škola vznikla v Častej v r. 1933. Najprv ako expozitúra Štátnej chlapčenskej meštianky v Trnave. Bola umiestnená v novej školskej budove, postavenej v rokoch 1932 - 1933 (dnešná budova MŠ, tzv. "stará škola"). Po r. 1935 sa začínajú budovať obvodné meštianske školy, ktoré sú povinní navštevovať žiaci z okruhu päť kilometrov. Meštiansku školu v Častej navštevovali žiaci z Píly, Dolian, Dlhej a Orešian. V Častej v tomto období fungujú dve školy: cirkevná ľudová škola a štátna meštianska škola, ktorá však bola v r. 1939 zrušená. Na nátlak občanov bola po jednoročnej prestávke jej činnosť obnovená. K trojročnej meštianke sa neskôr pridáva štvrtý ročník, ako tzv. jednoročný kurz.

Vojnové udalosti výrazne poznamenali aj školský život. Vyučovanie bolo na pomerne dlhý čas prerušené. Raz pre ubytovanie Hitlerovej mládeže alebo vojakov slovenskej armády, inokedy pre poškodenie okien mínometnými výbuchmi.

Otvorenie novej deväťročnej základnej školy dňa 1 .9. 1961 bolo pre všetkých radostnou udalosťou. Stavba "novej školy" trvala od 1. októbra 1960, kedy bol položený základný kameň novej školskej budovy, do 1. augusta 1961.

Nedá sa nespomenúť i to, že už napr. v 16. storočí študovalo niekoľko mladíkov z Častej na Viedenskej a v 17. storočí na Trnavskej univerzite.

Históriu školy a historické zaujímavosti ponúkame v takej podobe, ako sa nám dáta o škole zachovali v rôznych písomných dokladoch, vo farskom archíve alebo v literatúre:

• Z listu panovníka Rudolfa z 3. augusta 1593 vysvitá, že v Častej bola škola, na ktorú pamätala aj istá základina, viazaná na školu i miestny chudobinec
  (xenodochium).
• V roku 1713 bol učiteľom-organistom Anton Repkovič.
• V roku 1741 bol správcom-organistom Ján Longez.
• V roku 1763 bol miestnym učiteľom a organistom Pavol Maximilián, rodák z Moravského Sv. Jána. Bol to svedomitý učiteľ, ktorý mal na starosti aj trojnásobné denné zvonenie. P. Maximilián pôsobil v Častej 40 rokov. Zomrel 15. septembra 1803 ako 75-ročný. Za jeho pôsobenia vyučovali v Častej, ako pomocní učitelia: Jozef Regša a Ján Procházka.
• V roku 1781, 8. júna spustošil veľký požiar školu, faru, kostol a veľa domov vyhorelo.
• Po smrti P. Maximiliána prevzal správu školy Samuel Moravanský. Nakoľko žil v biede, v r. 1805 prosil o „nejaké prilepšenie“. Obec i patronát mu vyhoveli a ako správca pôsobil až do 5. novembra 1827, kedy zomrel ako 49-ročný.
• Cirkevná vizitácia z r. 1822 zaznamenáva o škole: "Škola má dve učebné miestnosti. Okrem tejto školy iná v obci nie je."
• V roku 1829 požiar zachvátil aj budovu školy – veľmi ju poškodil. Ale ešte v tomže roku bola škola daná do stavu takého, že sa mohlo vyučovať. V tejto školskej budove bol aj byt správcu: izba, kuchyňa, komora. Budova mala škridlové zastrešenie.
• V roku 1834 dochádzalo do školy 64 žiakov, vyučoval ich František Sedlárik. Ako pomocný učiteľ pôsobil v Častej N. Krátky a z Moravy pochádzajúci Josef Kantek. Neskôr vyučoval František Sýkora, budmerický rodák.
• Správa o škole 1858 hovorí, že „škola je dobrá, pevná“.
• V polovici 19. storočia bola aj v Častej zriadená „Rim.kat. školská stolica“
• V šk. roku 1923/24 sa prihlásilo do školy 208 žiakov – rozdelených do troch učební.
• V máji 1932 odpredaj 210 siah štvorcových farskej záhrady a odpredaj z pozemku r.k. chudobinca 139 štvorcových siah na stavbu rímskokatolíckej ľudovej školy.
• V šk. roku 1932/33 bolo v škole 340 žiakov. Škola mala 6 tried a dva kabinety. Rozpočet školy činil 86.018,- Kčs. Vyučovalo šesť učiteľov.
• 9. októbra 1932 v zápisnici Šolskej rady je radostná správa „stavba školy pokračuje“. Ide o novú šesťtriednu rim.kat. ľudovú školu v Častej.
• V r. 1933 bola dočasne jedna trieda prepustená zriaďujúcej sa Obvodnej meštianskej škole v Častej.
• 22. marca 1933 Augustín Šimonovič, výpomocný učiteľ, bol suspendovaný pre protináboženské názory v škole.
• V r. 1936 bolo 5 tried a 252 detí.
• V r. 1937 dochádza do rim.kat. ľudovej školy v Častej 259 detí.
• 19. decembra 1938 učiteľ Stanislav Butula je nežiadúci na tejto škole pre svoje chovanie a boľševické reči.
• 5. júna 1939 sa zriekol správcovstva Vojtech Strelka – nastupuje do armády, ako dôstojník z povolania.
• Z r. 1944. V obci je päťtriedna rim.kat. škola. Na Píle je jednotriedna nemecká škola.
• Z r. 1946. Školská budova z r. 1934. V škole 6 učební, 2 kabinety, 1 zborovňa. Jednoizbový byt. Dvor a ihrisko, školská záhrada – oplotené. Učiteľská knižnica 273 zväzkov, žiacka knižnica 274 zväzkov.